Čas plakať a čas bojovať

Ako tak listujem stránkami Starej zmluvy, som povzbudený príkladom kráľa Dávida. Dopadla naňho desivá pohroma, ktorá spôsobila, že i jeho nabližší ohrozovali jeho vlastný život. Obdivujem Dávidovo rozhodnutie počuť slovo od Boha uprostred tohto nebezpečného času.

Tu je príbeh: Dávid a jeho skupina šesť stoviek lojálnych mužov sú na úteku pred kráľom Saulom, ktorý sa ich snaží zabiť. V jednej chvíli sa táto malá armáda utáborí v meste Ciklag, kde si muži založili svoje rodiny. A práve z tohot miesta vychádzajú do boja a svoje manželky a deti zanechávajú v bezpečí.

Po jednom takom boji si Dávid a jeho armáda urobili trojdňový výlet domov, keď ich dedina bola odrazu prepadnutá Amálekmi. Títo neľútostní bojovníci uniesli Daávidovu rodinu, rodiny jeho bojovníkov a vypálili celé mesto. Skús si predstaviť túto scénu: "Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, ajhľa, bolo vypálené a ženy, synovia i dcéry boli odvlečení do zajatia." (1 Sam 30:3 SEV).

Títo silní chlapi stratili reč, keď zistili, čo sa stalo. Bolo to tak náhle a katastrofické, že to nemohli pochopiť. Predstavujem si, ako tak chodia dookola omráčení, zmätení a kričia v agónii: "Ako sa to mohlo stať? Prečo to Boh dopustil?" "Vtedy Dávid a ľud, ktorý bol s ním, pustili sa do hlasného náreku, takže už nemali ani síl." (1 Sam 30:4 SEV, autorova kurzíva).

Táto scéna z Dávidovho života nám ukazuje že keď udrie katastrofa, je určite čas plakať. Písmo opisuje Dávidových bojovníkov ako "mocných mužov", mužov zoceleným ťažkými bojmi - mužov, ktorí neplačú. No tátopohroma rozplakala dokonca i týchto tvrdých chlapov.

Nebola to totiž žiadna malá udalosť. Nebola to iba strata ich domovov, dobytka alebo stád, ktorá spôsobila ich plač; túto stratu by čoskoro prekonali. Ich duše prebodávala existujúca hrozba ich milovaným manželkám a deťom. Ale to, čo nasledovalo potom, mohlo byť pre Dávida ešte horšie: "Tak sa dostal Dávid do tiesne, lebo ľud hovoril, že ho ukameňuje, pretože všetok ľud bol rozhorčený." (1 Sam 30:6 SEV).

To, čoho sme dnes svadkami, je v Písme opísané ako "deň pomsty, rok odplaty odporcom Siona" (Iz 34:8 SEV)

Verím, že skrze všetky tieto víriace a chaotické udalosti, ktoré sa dnes vo svete odohrávajú, Boh ničí nenásytnosť, chamtivosť a pýchu. Už viac nedovolí, aby sexuálne perverznosti ničili dušu celej generácie. A verím, že zväzky osôb rovnakého pohlavia sa stali ohniskom Božej pomsty.

Toto obdobie dejín, ktoré Izaiáš opisuje, je plné plaču, strachu a chvenia. No Pán dáva Izaiášovi pre svoj ľud slovo uistenia: " Posilnite ochabnuté ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni vás." (Iz 35:3-4 SEV, autorova kurzíva).

V podstate tu Pán hovorí: "Posilnite vyšerpaných. Budujte medzi vami tých, čo sú slabí. Povzbudzujte všetkých, čo sa boja a sú plní úzkosti. Povedzte im: Nie je žiaden dôvod sa báť. Toto všetko robí Pán. On zachová svoj ľud aj v tomto čase. Toto robí, aby nás zachránil."

Milovaný, dokonca aj tí najzbožnejší spomedzi nás zažívajú chvenie srdca - náhly vpád strachu, keď prichádza hrozná kríza. V takomto čase nie je hriechom mať náhly moment hlbokej úzkosti. V skutočnost Pán skrze slovo Izaiášovi dával uistenie všetkým, ktorí sa cítia premožení desivou situáciou, že ich nerozdrtí. Chce, aby každý, kto je unavený, utrápený v srdci, počul: "Neboj sa! Vzmuž sa, veď Pán je Spasiteľom svojmu ľudu."

Po plači prichádza čas bojovať

Prichádza čas, kedy všetok plač musí utíchnuť. Boží ľudi premôže trúchlenie, každú strašnú predtuchu, a vráti sa naspäť do boja. List Židom znovu opakuje Izaiášové slová: "Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo." (Žid 12:12-13 KP).

V praxi to znamená: "Nezostaňte na zemi. Povstaňte a bojujte o svoju vieru. Dôverujte Pánovi. Nepoddávajte sa bolesti a trasúcim sa kolenám. Namiesto toho pokračujte. Ak ustúpite strachu a obavám, vaša viera môže skončiť ochromená."

Zamysli sa nad ochromenou odpoveďou Dávidovej armády na pohromu. Potom, ako títo tvrdí muži ukončili donariekali, povstalo v nich rozhorčenie. Obvinili Dávida za túto katastrofu. Boli tak mimo a tak zahorknutí vlastným nešťastím, že začali dvíhať kamene, aby ho ukameňovali.

Myslím si, že práve toto je to, čo väčšina ľudí dnes robí kvôli súčasnej ekonomickej kríze. Mnoho ľudí je zaspelených rozhorčením. Obracajú sa naľavo a napravo a pýtajú sa: "Kto je vinný za túto krízu? Strčte ho do basy!"

Nalieham na každého Ježišovho nasledovníka: zabudni na to, ako sme sa sem dostali. Zabudni na to, kto je za to zodpovedný. A najmä zabudni sa všetky svoje "ak": "Ak by som býval urobil toto alebo ono, moje financie by boli v poriadku." Ak sa budeš držať takýchto myšlienok, tvoj strach sa zmení v hnev alebo nejakého ničivého ducha. Nie! Pán zamýšľa odlišný smer pre všetku tvoju silu. Jeho slovo hovorí: "Teraz je čas bojovať za tvoju vieru!"

Uvažuj o tom, ako Dávid reagoval na pohromu, ktorá ho zastihla: našiel odvahu v Hospodinovi (1 Sam 30:6 SEV). Namiesto toho, aby sa poddal strachu, rozhodol sa s ním bojovať. Urobil tak preto, lebo si pamätal na všetky Božie vyslobodenia, ktoré sa už odohrali predtým v jeho živote. Ako mladík zabil medveďa, leva a zneškodnil obra Goliáša. Teraz premýšľal nad všetkými týmito bojmi a aj nad mnohými inými, v ktorých zvíťazil. Každé víťazstvo prišlo vďaka jeho neochvejnej viere.

Dávid si povedal: "Potrebujem slovo od Pána." Vedel, že ho nik nepovzbudí, ani mu nedodá sily: ani jeho kňaz Ebjátár, ani múdri bojovníci pod jeho velením, ani žiaden poradca. Dávid musel mať slovo priamo od toho, ktorý ho vždy oslobodil z každej pohromy, ktorej čelil.

Milovaný, to isté je dnes pravdou pre teba aj mňa. Na zemi nie je nik taký, kto by bol schopný pozdvihnúť zo zúfalstva tvoju dušu. Nikto nemôže neustále posilňovať tvojho ducha počas trvania krízy. Každý z nás musí získať vlastné slovo do Pána. Sme povolaní, aby sme sa ako Dávid posilňovali propomínaním si Božích vyslobodení v našich životov. A musíme pamätať tiež na to, ako Boh dokázalsvoju vernosť v minulých generáciách.

Ľudské vzájomné posilňovanie sa je limitované

Ak sú kázne tvojho pastora pomazané, potom v tebe produkujú život. Kázanie Božieho slova vždy posilňuje Božích svätých. Ba aj spoločné uctievanie ťa dokáže na nejaký čas pozdvihnúť. No keď skončí nedeľná bohoslužba, veľmi rýchlo na to vieme zabudnúť. Prejdú dva dni, dopadajú na nás samé zlé správy, a často sme opäť v stave úzkosti a strachu.

V bežných časoch veľmi rád prijímam rady od mojej zbožnej manželky Gwen. Vždy mi dá dobré slovo - presne také, aké potrebujem. Môj postoj k nej je podobný postoju Dávida k Abigaiil. "Pozri, poslúchol som tvoj hlas." (1 Sam 25:35 SEV). No inak to môže byť v časoch pohromy. Keď je naša viera ohrozená - v skutočnosti, keď sú naše životy ohrozené - rada manžela, pastora a múdrych priateľov nemusí byť dostačujúca.

Dnešné časy sú plné strachu, niektorí z nás také niečo ešte nezažili. Iba osobné slovo od Pána nás môže previesť skrze takéto časy s trpezlivou nádejou, ktorú potrebujeme. A dejiny jasne svedčia, že Boh bol vždy verný a dal svojmu ľudu svoje slovo.

V Starej zmluve čítame túto frázu znovu a znovu: "A slovo Pánovo prišlo..." Písmo hovorí o Abrahámovi: "Po tom všetkom slovo Pánovo prišlo k Abramovi" (Gn 15:1 preklad z angl.). Čítame o Jozuovi: "Podľa slova, ktoré Pán dal Jozuovi." (Joz 8:27 prekl. z angl.). Tak to bolo s Dávidom aj prorokmi. Tiež o nich čítame: "Slovo Pánovo prišlo k..."

Svätý Duch, ktorý prebýva medzi Božím ľudom, k nám hovorí slovo z neba. Skrze neho prichádza všetkým, čo v neho dúfajú, potešenie, uzdravenie a sprevádzajúce slovo Pána.

Uvažuj na chvíľu o tých 600 bojovníkoch, ktorí nasledovali Dávida. Počuli slovo, ktoré Boh dal ich vodcovi. No toto slovo muselo prísť ku každému z nich individuálne. Boh ho musel prehovoriť od ich vlastného ducha, aby tak mohli začať znovu bojovať.

Tak aj dnes je výzvou pre každého kreaťana, aby zotrval v Písme až dovtedy, kým Svätý Duch nespôsobí, aby k nám zo stránky Božie zasľúbenia "vyskočili". Poznáme, kedy sa to stane: Duch Svätý nám bude šeptať svojím jemným hlasom: "Toto zasľúbenie je tvoje. Je to Božie slovo dané práve tebe, aby si ho prijal v týchto ťažkých časoch."

Som si istý, že nemôžeš bojovať boj viery bez toho, aby si počul Pánov uisťujúci hlas.

Dávid sa posilnil, vrátil do boja a okamžite vo viere konal

Potom, ako Dávid obnovil svojho bojujúceho ducha, si dal poslať po efód. Bol to druh kňazských šiat, ktoré mali v náprsníku uložené kamene. Cez tento efód Boh príležitostne hovoril. A Dávid sa rozhodol, že prijme slovo usmernenia od Pána.

"Vtedy Dávid povedal kňazovi Ebjátárovi, synovi Achímelechovmu: Prines mi efód. Ebjátár priniesol Dávidovi efód. Dávid sa dopytoval Hospodina: Mám túto hordu prenasledovať? Dostihnem ju?" (1 Sam 30:7-8 SEV autorova kurzíva).

Čo Dávid urobil? Potom, ako plakal, ako obnovil svojho bojovného ducha, šiel priamo na kolená. A Pán mu dal slovo vedenia, ktoré potreboval. "Hospodin riekol: Prenasleduj, lebo iste ju dostihneš a ich vyslobodíš." (30:8 SEV autor. kurzíva). Boží príkaz Dávidovi znel: "Choď vpred. Zvíťazíš." Inými slovami: "Bojuj!"

V ďalšom verši čítame: "Nato Dávid odišiel so šesťsto mužmi." (30:9 SEV). Dávid rýchlo konal podľa slova, ktoré mu Boh dal. Kladiem si však otázku: ako Dávid vedel, kam ísť? Ako zistil, kam ma ísť, ak chce všetko získať späť?

Verím, že tu bolo slovo, ktoré Dávidovi šepkalo: "Toto je cesta, po ktorej pôjdeš." Milovaný, to isté sa deje aj dnes. V mnohých cirkách spievame piesne typu "On mi cestu urobí", a náš Pán to robí. On má plán pre každého z nás ešte predtým, než pohroma na nás dopadne. Tento plán nestále pracuje, dokonca i teraz cez všetky zmätky, ktorým čelíme.

Som presvedčný, že si Dávid znova a znova opakoval vo svojej mysli: "Všetko to získaš späť." Dobre vedel, nemôže získať späť svoj dom v Ciklagu. Nikto z jeho vojakov nemôže získať späť svoj domovy, záhrady, majetky. Tieto veci boli všetky preč. Nie. Všetko, čo chceli vybojovať späť, bola istota a bezpečnosť ich rodín.

Vidíš tie paralely v našom čase? Títo muži nešli získať minulý spôsob života. Nešli preto, aby vrátili tie predchádzajúce tiché dni, ktoré boli plné pokoja. Tieto "staré dobré časy" boli minulosťou.

Toto nebolo tým, na čom Dávidovi a jeho družine záležalo. Všetko, o čom im šlo, boli ich rodiny - na tom im skutočne záležalo - na ich bezpečí. Hoci by so svojimi ženami a deťmi mali bývať aj v stanoch. Boh ich uistil, že budú v bezpečí.

Boh nepovedal Dávidovi, ako oslobodí rodiny

Milovaný, Pán nám nebude vysvetlovať, ako zabezpečí našich milovaných. Nebude nám ukazovať, ako zachová nás v tom najhoršom. Jeho cesty sú také nezvyčajné, také nepredstaviteľné, že ich nebudeme schopní nikdy pochopiť.

Dávidovo oslobdobenie prišlo z nezvyčajného zdroja: od mladého Egypťana. Tento sluha bol napoly mŕtvy, keď ho Dávid našiel na púšti, nakrŕmil a dal mu vodu. Verím, že počas toho, ako sa Dávid pýtal mladíka: "Kto si"?, Boh mu šeptal: "Dávid, toto je tvoje vyslobodenie." Ako neočakávané a zázračné sú jeho cesty! Tento temer mŕtvy Egyptský chlapec ukázal cestu Dávidovej armáde, aby mohla nájsť nepriateľa. Boh použil chlapca bez mena, aby viedol svoj ľud k víťazstvu.

Na záver sa vráťme opäť do Iz 35:4: "Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni vás."

Boh nás zachraňuje i v tomto čase, keď je svet pod jeho pomstou, keď sa zdá, že sa všetky veci kompletne vymykajú spod kontroly. Využíva dokonca i chaos svetových udalostí, aby nám priniesol spásu. Je verný; zachráni a zachová svoj ľud v každej pohrome.