Čo znamená žiť vierou

„Ajhľa, nadutý nemá v duši pokoj, ale spravodlivý zo svojej viery bude žiť!“ (Ab 2:4; autorova kurzíva). Frázu, ktorú tu chcem zdôrazniť, poznajú kresťania po celom svete. Po stáročia „žitie vierou“ motivovalo každodenné rozhodnutia veriacich v každej generácii.

Toto Abakukovo proroctvo je prvou zmienkou tohto celého konceptu žitia vierou. Apoštol Pavol sa neskôr na stránkach Novej zmluvy dovoláva tejto vety tri razy. Ba i dnes Ab 2:4 zostáva jedným z najviac kázaných textov celého Písma. Formoval základ mnohých cirkevných učení. „Žiť vierou“ hovorí o spôsobe, akým sme ospravedlnení a posvätení, ako nachádzame pokoj a radosť, a ako dosahujeme víťazstvo nad hriechom. Toto všetko sú úžasné aplikácie Abakukovej mocnej pravdy.

No ja by som sa rád zameral na historický kontext tejto pasáže. Keď Abakuk hovoril o „žití vierou“, malo to pomôcť Izraelu poznať, ako čeliť prichádzajúcej kríze. Bola to večná pravda, ktorá mala pomôcť ľuďom prejsť cez nadchádzajúcu pohromu a ktorá bola vyslovená v časoch veľmi podobných tým dnešným.

Abakuk obdržal hrozivé bremeno od Pána dotýkajúce sa ničiacej pohromy, ktorá prichádzala na Izrael. V tom čase boli Božie zákony ignorované a opovrhované. Sudcovia vládli v priazni hriešnych, boháči zneužívali Boží zákon na vykorisťovanie chudobných a budovali svoje bohatstvo pomocou podvodných taktík. Žiadostivosť sa stala verejným posadnutím.

Abakuk bol hlboko zarmútený všetkým, čo mu Boh ukázal. Písmo to nazýva „bremenom, ktoré prorok Abakuk videl“ (1:1 prekl. z ang.). Svetáckosť sa infiltrovala to cirkvi a morálka sa v okolotých národoch zrútila. A ako toto všetko Abakuk pozoroval, tak kričal: „Pane, prečo sa deje všetka táto neprávosť? Ako je možné, že hriešnici víťazia nad spravodlivými?“

„Prečo mi dovolíš hľadieť na krivdu, a sám sa dívaš na trápenie? Zhuba a násilie predo mnou, vzniká spor a škriepka povstáva. Preto je zákon neúčinný a právo sa nikdy nedostáva navrch, lebo nešľachetník obkľučuje spravodlivého, preto sa právo kriví“ (Ab 1:3-4 SEP).

Abakuk sa vlastne pýtal Pána, ako dlho ešte dovolí, aby takáto bezbožnosť pokračovala: „Pričisté sú Tvoje oči, aby sa dívali na zlo, Ty nemôžeš hľadieť na trápenie! Prečo hľadíš na neverných, a mlčíš, keď nešľachetník pohlcuje spravodlivejšieho, ako je sám?“ (1:13 SEP). „Dokedy budem volať o pomoc, Hospodine, a Ty nepočuješ? Kričať na Teba: Násilie! a nepomáhaš?“ (1:2 SEP).

Práve vtedy, keď bol prorok svojím bremenom premožený, mu dal Boh úžasné videnie

„Pozrite na národy a hľaďte, užasnite v údive, lebo za vašich dní vykonávam skutok, o ktorom by ste neverili, keby vám o ňom rozprávali“ (Ab 1:5 SEP). Pán povedal Abakukovi: „Dám povstať prútu nápravy, aby priniesol zemi súd. Toto všetko spôsobím ja sám. Ak by som ti povedal, ako rýchlo to všetko príde a ako hrôzostrašné to bude, neuveril by si tomu.“

Tu je slovo, ktoré Abakuk prijal o Božom prúte nápravy: „Lebo, hľa, vzbudím Chaldejcov... národ, ktorý prejde šíravy zeme, aby zabral obydlia, ktoré mu nepatria“ (1:6 SEP).

Táto hrozná vízia otriasla Abakukovým vnútrom. On sám hovorí: „Začul som, a pohlo sa mi vnútro, a na ten zvuk chvejú sa mi pery, hniloba vniká mi do kostí a podlamujú sa mi nohy; budem čakať na deň súženia, ktorý pripadne na ľud, čo útočí na nás“ (3:16 SEP).

Abakuk v tejto chvíli uvažoval o svojom povolaní proroka. Bol si dobre vedomý toho, že zbožný zvyšok v Izraeli by k nemu prišiel a pýtajúc sa: „Ako sa môžeme dostať cez tieto hrozné veci, ktoré sa majú stať? Ak náš i okolité národy sú pod Božím trstom, čo máme urobiť? Ako budeme žiť? Čo od nás Pán očakáva?“

Rovnaké otázky kladú Boží ľudia i dnes, kedy náš svet čelí vzrastajúcej pohrome. Ťažkosti, ktoré vidíme, sú Božím dielom. Boh opäť povstal, aby jednal so žiadostivosťou a perverzitou tak podobnou tej sodomskej. Pozdvihol svoj prút proti hrabivému okrádaniu vdov a okrádaniu chudobných.

Ako Abakuk odpovedal? Utiahol sa do skrytosti s Pánom v modlitbe. Nastavil svoje srdce, aby čakalo na Boha a aby prijalo slovo pre jeho ľud. Takto začal svoju modlitbu: „Na svoju stráž si stanem a postavím sa na baštu, budem striehnuť, aby som zbadal, čo mi bude hovoriť a ako odpoviem, keď ma pokarhá“ (2:1, prekl. z angl., autor. kurzíva). Všimni si, že Abakuk začal tým, že otvoril svoje srdce usvedčeniu. Modlil sa: „Pane, nech tvoja práca začne tým, že ma preskúšaš.“

Vieme, že sa Abakuk už predtým pýtal, prečo sa Boh neponáhľa s odpoveďou na jeho modlitby: „Dokedy budem volať o pomoc, Hospodine, a Ty nepočuješ?“ (1:2). Rozmýšľam, či Abakuk nemal tak trocha problém s „Jonášovým syndrómom“ vo svojom vnútri. Vedel, že keď Pán zvrhol pyšných, nemal by sa odvážiť smiať sa škodoradostne: „Hovoril som vám to!“

Pán dal Abakukovi slovo a práve toto slovo zmenilo prorokovu modlitbu z „prečo zadržiavaš súd“ na „Pane, keď povstaneš na súd, pamätaj na svoje milosrdenstvo“. „Pane počul som tvoju správu, bál som sa, oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov, uprostred rokov daj vedieť; v hneve si pripomeň milosrdenstvo!“ (3:2 KP).

Habakuk dostal príkaz zapísať videnie

To neuveriteľné slovo, ktoré Abakuk prijal, nebolo určené iba pre jeho dni, ale pre každú nasledujúcu generáciu až do dnešných dní. „Nakonci prehovorí“ (2:3, prekl. z ang.). Boh dal Abakukovi jasne najavo, že toto slovo nebolo určené pre pyšných alebo tých, ktorí sa obrátia na telo dôverujúc sľubom človeka.

Práve teraz mnohí v Božom dome dúfajú vo vládnu pomoc – v sypanie neuveriteľných miliárd do ekonomiky, určených na záchranu finančného systému, na zaobstaranie milionov pracovných miest. Dúfajú, že vodcovia krajiny vyriešia problémy a dostanú nás späť do prosperity. Aké povýšenecké je myslenie, že peniaze napravia cesty človeka! Aká pyšná je viera, že naša mena môže ustáť Božie spravodlivé spôsoby!

„Vierou“ je jediný spôsob Božích ľudí, ako čeliť pohromám a súženiu. Bol to jediný spôsob počas dní Abakuka, bol to jediný spôsob každej generácie Starej zmluvy a je to jediný spôsob v časoch Novej zmluvy. V súčasnej kríze stále platí základná pravda: „Spravodlivý bude žiť vierou.“

No čo znamená „žiť vierou“? Božie slovo nám ukazuje, že to znamená viac než len jednoducho veriť. „Žiť vierou“ znamená vidieť Božiu ruku a jeho svätosť vo všetkých pohromách a krízach: „Pán sa dáva poznať súdom, ktorý koná“ (Ž 9:17 – prekl. z angl.).

„Hospodine, vysoko zdvihnutá je Tvoja ruka, ale oni (hriešnici) to nevidia“ (Iz 26:11 SEP). Svet nevidí, ako Boh dvíha svoju ruku, aby priniesol trest. Ale tí, čo žijú vierou, sú pripravení potvrdiť: „To, čo sa deje, je práca Božej pravice. Boh nastoľuje svoju svätosť. Dodržiava svoje Slovo.“

Ak žijeme vierou, musíme mať bázeň pred Božou mocou. Je veľmi ľahké nevidieť Božiu úžasnú moc, ako koná v týchto dňoch. Premýšľaj chvíľu o tom – Písmo hovorí: „Bohatému je majetok pevným mestom“ (Pr 18:11 SEP). No len počas dvoch týždňov Boh zatrasol celým svetom tým, že mocne zrazil celý finančný systém.

Čo iné okrem Božej moci by mohlo primäť človeka, aby stratil dôveru v nazhromaždené majetky, ak nie to, že bilióny dolárov sa rozplývajú počas pár týždov? Je úplne evidentné, že Boží súd pracuje. No aké milosrdenstvo Pán zároveň ukazuje tým, že odhaľuje všetky podvody a klamstvá, ktoré vo finančom systéme existujú! Akú spravodlivosť ustanovuje tým, že zastavuje klamstvá hypotekárnych spoločností, ktoré okrádali chudobných!

Vieme, že Boh nenachádza radosť v trestaní. Písmo svedčí, že je to niečo, čo ho vôbec neteší. No jeho Slovo tiež hovorí, že všetko zlato a striebro bude zničené moľami (pozri Iz 2:20). Stane sa to „z hrôzy pred Hospodinom, pred jasom jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou“ (Iz 2:19 SEP). Toto všetko má priniesť úžasnú bázeň Božiu do všetkých národov.

Obe strany Božej povahy – spravodlivý súd aj milosrdná láska – vyžadujú, aby sme žili vierou

Ten istý Boh, ktorý svojou mocou „otrasia mocne vetkými vecami“, je ten istý milujúci Otec, ktorý je naším štítom a ochrancom. Uvažuj – na jednej strane Izaiáš hovorí: „(Hriešnici) svoj hriech rozhlasujú ako Sodoma, a netaja sa ním. Beda im, lebo si spôsobujú nešťastie“ (3:9 SEP). A hneď nasledujúci verš nám hovorí: „Blahoslavení sú spravodliví; lebo tí sú dobre na tom, pretože ovocie svojich skutkov budú požívať!“ (3:10 SEP). Napriek všetkým otrasom, tí, ktorí žijú vierou, budú v bezpečí.

Verím, že dnešná cirkev potrebuje rovnaký opakovací kurz o Božom majestáte a moci, aký absolvoval Jób. Pán v podstate povedal Jóbovi: „Čo je táto všetka temnota a beznádej, ktorú od teba počujem? Povstaň a počúvaj:

„Položil som základy zeme. Stvoril som svetlo a tmu. Stvoril som dážď, sneh, ľad i vietor. Dal som krídla vtákom a kŕmim zvieratá na poli. Celú prírodu mám pod kontrolou. Povedz mi, Jób, kto môže burácať hlasom ako ja? Kto môže nazrieť do srdca každého človeka a vidieť jeho stav? Kto je schopný identifikovať pyšných, vyhľadať ich a pokoriť ich?“

Milovaný, ten istý Boh, ktorý pozná meno a adresu každej pyšnej osoby, taktiež pozná tvoje meno, tvoju adresu, tvoj stav. A uchová ťa v jeho srdci po všetky tvoje dni, prevedie ťa cez každú pohromu. Prijať toto znamená žiť vierou.

Ak žijm vierou, nemusím sa báť o budúcnosť Božej cirvi v časoch pohrôm: „...na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16:18 SEP). Toto Ježišovo zasľúbenie povzbudzovalo vieru mnohých generácií – a jeho zámerom je podporovať i nás v súčasnej globálnej kalamite.

Máme taktiež toto varovanie: „... v posledných časoch niektorí odpadnú od viery...“ (1 Tim 4:1 SEP). V ťažkých časoch, ako sú tie dnešné, povstanú vodcovia, ktorí „budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať“ (2 Tim 3:5 SEP). Pod vplyvom týchto falošných vodcov láska mnohých vychladne alebo sa stane vlažnou. Iní svoju vieru stratia úplne a odpadnú od Krista.

Avšak podľa Joela, v tom istom čase Boh vyleje svoje Ducha na každé telo (pozri Joel 2:28 – 29). Žalmista píše: „Keď svojho Ducha vysielaš... obnovuješ povrch zeme“ (Ž 104:30 SEP). Boží Duch nebol nikdy vyčerpaný. Pán ho môže vyliať, ako sa mu zapáči. A kedykoľvke sa to stane, „v tých dňoch desať národov všetkých jazykov uchopí podolok Júdejca so slovami: Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh“ (Zach 8:23 SEP).

Vidíš ten obrázok? Uprostred pohrôm bude obrovská žatva. Neveriaci sa budú obracať na veriacich kričiac: „Je evidentné, že je Boh s vami. Povedzte nám, ako môžeme nájsť tento pokoj?“

Ak žijem vierou, musím konať podobne ako Noe

„Vierou Noe... s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny“ (Žid 11:7 SEP). Archa, ktorú postavil Noe, predstavuje Krista. Na zeme neexistuje žiadne iné bezpečné miesto. Keď Izaiáš prorokoval o spravodlivom kráľovstve, ktoré prichádza, celkom jasne opisoval Krista: „Každý z nich bude ako útočisko pred vetrom a skrýša pred lejakom, ako vodné riečiská na suchom mieste, ako tieň veľkého brala v prahnúcom kraji“ (Iz 32:3 SEP).

Po celom svete ľudia zúfalo hľadajú bezpečné miesto, kam môžu skryť svoje peniaze. Zástupy nakupujú zbrane, aby chránili svoje rodiny v duchu hesla „každý sám za seba“. Bohužiaľ, toto sa dotýka aj veriacich.

No na zemi neexistuje žiadne miesto garantovaného pokoja okrem prebývania v Ježišovi. Priatelia, toto nie je nejaká prázdna teológia, ktorú kresťania často vyslovujú bezmyšlienkovito. Po viac ako dve tisícky rokov tí, ktorí dôverovali Ježišovi ohľadom svojej bezpečnosti, otestovali vernosť Božieho slova. „Meno Hospodinovo je pevnou vežou, spravodlivý sa do nej utieka a je chránený“ (Pr 18:10 SEP).

Taktiež vieme, že v priebehu storočí tí, ktorí verili v Ježiša, mnoho trpeli. Od čias ukrižovania boli prenasledovaní a mučení. Veriaci Novej zmluvy strácali svoje domovy, pozemky a žili v jaskyniach. Dnes zástupy stratili prácu a svoje domovy. Mnohí zomreli vo vojnách a prírodných katastrofách.

Milovaný, žiaden skutočný kazateľ Božieho slova ti nikdy nesľúbi, že nebudeš trpieť, že nestratíš svoj majetok, že tvoj životný štýl bude uchránený. Máme však veľký zástup svedkov v nebesiach, ktorí svedčia všetkým, ktorí milujú Krista: „V Kristovi sme v bezpečí – večnom bezpečí. Jeho milosť je postačujúca pre každú krízu. Áno, sú obdobia bolesti, utrpnia a ťažkých časov. Ale žiadna skúška ťa nemôže vyrvať z Krista, archy bezpečia.“

Zanechávam vás s nádherným zasľúbením z 1 Pt 1:3–9:

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase. Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší.