Boh obvinený zo zanedbávania svojich detí

Jedným zo spôsobov, akým Boh hovorí k svojim deťom, je kladenie otázok. Môžeme to vidieť v oboch zmluvách Písma. Spôsob, akým kladie svoje otázky, odhaľuje myšlienky srdca. Napríklad:

• Keď sa Eliáš skrýval v jaskyni, Pán sa ho spýtal: "Eliáš, čo to tu robíš?"
• Keď Peter kráčal po vode smerom k Ježišovi, prepadli ho pochybnosti a začal sa topiť. Ježiš sa ho spýtal: "Prečo neveríš?"
• Keď bol Saul na ceste do Damašku (krátko predtým, než sa stal Pavlom), Kristus sa ho spýtal: "Prečo ma prenasleduješ?"

Zmyslom týchto prenikavých otázok bolo prinútiť poslucháčov zamyslieť sa a hlbšie nazrieť do vlastných sŕdc.

Aby sa Boh dostal k jadru veci, používa pri svojich deťoch "metódu otázok" aj dnes. Občas ku mne Pán prehovorí nejakou otázkou. Raz, keď som ho hľadal v modlitbách, sa mi v srdci vynorila otázka. Počul som, ako sa ma Duch pýta: "David, viníš ma z toho, že zanedbávam svoje deti?"

Len tá samotná myšlienka ma ohromila. Potom Duch šepkal mojej duši: "Som tvoj Otec a ty si moje dieťa. Napriek tomu – pochybuješ o mne? Obviňuješ ma vo svojej mysli z toho, že ťa zanedbávam? Máš občas pocit, že nepočujem tvoje úprimné volanie?" Skôr, ako som však mohol odpovedať, som musel preskúmať svoje srdce.

Pravdou je, že my kresťania len zriedkavo svoje pochybnosti a nevieru vyjadríme slovami. Nikdy ostatným nepovieme, že nás Pán zanedbáva. Nikdy nepovieme, že bol ticho, keď sme k nemu volali, že nepočul naše modlitby a že nekonal v náš prospech.

Ale faktom zostáva, že takéto myšlienky mávame. Hlboko v nás existujú takéto otázky a pochybnosti. Sú veci, pri ktorých sa nám zdá, že Boh mlčí.

Verím, že toto posolstvo mám od Boha – pretože Jeho Duch sa chce zaoberať tým, či nášmu Otcovi dôverujeme naplno. Naše uctievanie v cirkvi, naša emocionálne prežívaná chvála, naše každodenné kresťanské chodenie – to všetko je zbytočné, ak si myslíme, že nás Boh v niektorej z oblastí nášho života zanedbáva. Dovoľte mi, aby som sa s vami zdieľal o niektorých otázkach od Pána, ktoré sa tejto témy dotýkajú. Verím, že je pre každého z nás dôležité, aby sme si vo svojom vnútri vyriešili tri konkrétne otázky. Ak to urobíme, naša viera a dôvera v Pána bude obnovená.

1. "Má Boh pripravenú odpoveď na každú otázku a potrebu môjho života?"

Každý veriaci, ktorý chce potešiť Boha svojím modlitebným životom, si musí najprv vyjasniť túto otázku: "Má Boh všetko, čo potrebujem? Alebo potrebujem ísť niekde inde, aby som našiel odpoveď?"

Zdá sa, že je to jednoduchá otázka – možno taká, ktorú by si nik ani nepoložil. Väčšina kresťanov by odpovedala: "Áno, samozrejme že verím, že Boh má všetko, čo potrebujem." Pravda je však taká, že mnoho z nás o tom vôbec nie je presvedčených! Hovoríme, že tomu veríme, spievame hymny a kážeme o tom. Ale potom nás zasiahne kríza a zdá sa, že Boh mlčí. V takýchto časoch často skutočne neveríme, že On má všetko, čo potrebujeme.

Pavol nás napomína: "Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša" (Flp 4:19). Pán má sklad hojnosti, ktorým chce naplniť každú potrebu. Služobníci viery to vedia. Prečo sa tá utrápená žena v Ježišovom podobenstve stále otravovala s nespravodlivým sudcom? Neustále naňho naliehala a dožadovala sa: "Zjednaj mi spravodlivosť!" Ona totiž vedela, že len on sám má moc a autoritu vyriešiť problém, ktorému čelila.

Boh strávil 40 rokov tým, že sa snažil presvedčiť Izrael, že mu nebude nikdy nič chýbať. Zasľúbil, že bude jeho neustálym zdrojom a zásobou. "Veď Pán, tvoj Boh, žehnal všetkým prácam tvojich rúk. Vedel, že prejdeš touto veľkou púšťou: už štyridsať rokov je s tebou Pán, tvoj Boh, a nechýbalo ti nič" (Dt 2:7).

Boh hovoril: "Vo mne nenájdete žiadne obmedzenie ani nedostatok. Mám všetko, čo potrebujete – a ja vám to dám." "Veď Pán, tvoj Boh, ťa chce voviesť do krásnej krajiny... do krajiny, kde... nebude ti v nej nič chýbať... keď sa naješ a nasýtiš..." (8:7, 9 – 10).

My dnes už v zemi zasľúbenej ale sme – v Kristovi! Pán nás do nej priviedol. Ježiš je pre nás miestom, kde prebývame a kde nie je nikdy žiaden nedostatok. On reprezentuje Božiu plnosť. V starej zmluve poznali veriaci Božiu slávu – šekinu. No Boh hovorí, že pre nás zabezpečil niečo ešte lepšie – a to prítomnosť Ježiša samotného. On je v nás neustále prítomný.

Písmo hovorí o Mojžišových časoch: "Štyridsať rokov si ich živil na púšti. Nechýbalo im nič. Odev sa im neodral a nohy im neopúchali. ... oplývali rozkošami v tvojej veľkej dobrote" (Neh 9:21,25).

Pýtam sa ťa: tešíš sa z Božej dobroty voči tebe? Alebo skôr počuješ ten jemný šepot v tvojom srdci: "Boh nie je ku mne dobrý. Moje modlitby zostávajú bez odpovede. Toľko vecí v mojom živote ešte nie je vyriešených."?

Ak Boh dokázal previesť tri milióny Izraelitov cez púšť, pochybuješ o tom, že by sa nedokázal postarať o teba? Možno aj obdivuješ spôsob, akým sa staral o Izrael – no keď sa potom pozrieš na svoj vlastný život, povieš si: "Ó, ja chudák!"? Práve toto je obviňovanie Boha zo zanedbávania svojich detí.

Izrael nebol nikdy presvedčený o tom, že by boli všetky jeho potreby kompletne naplnené dôverou v Boha. V tomto ohľade to, veru, svätí ľudia neboli. Práve naopak, boli neposlušní, bezočiví a navyše modloslužobníci. V určitom bode im dokonca sám Mojžiš povedal: "Odkedy vás poznám, boli ste rozhodnutí odpadnúť."

No keď títo istí Izraeliti volali na Boha, On zostúpil a odpovedal na ich volanie. Zľutoval sa nad nimi. Povedz mi: nevypočuje dnes Pán o to viac volanie tých, ktorí ho milujú? Neodpovie nám, ktorí sme opustili modloslužbu a nasledujeme ho s vášňou?

Možno ti príde zaťažko tomu veriť. Niekde vo vnútri nie si presvedčený, že Boh má všetko, čo potrebuješ, a chce ti to dať. V tom prípade ho však obviňuješ z toho, že je neschopným Otcom. Hovoríš, že nemá žiadne právo, aby vychovával svoje deti. Viníš ho z toho, že má všetku moc a autoritu, aby ťa zabezpečil, ale skrýva to pred tebou.

Nezáleží na tom, aký je tvoj problém alebo v akom chaotickom bludisku sa nachádzaš. Ak budeš verne očakávať na Ježiša, On ti dá všetku múdrosť, poznanie a milosť, ktoré sú pre túto skúšku potrebné. On vždy urobí cestu tým, ktorí mu plne dôverujú. On to pre teba urobí.

2. "Vidí môj Otec, čím prechádzam? Postará sa?"

Boh sa nás pýta inú jednoduchú otázku. Som presvedčený, že túto otázku mnohí kresťania ešte nezodpovedali. Pán sa nás pýta: "Skutočne veríš, že presne viem, čo práve teraz znášaš?"

Možno práve teraz, ako čítaš tieto riadky, prechádzaš obdobím, kedy potrebuješ, aby konal v tvoj prospech. Samotná povaha tvojho problému vyžaduje odpoveď.

Dovoľ mi, aby som sa ťa na niečo spýtal. Veríš, že Boh ochotne, dokonca s radosťou, sleduje každý tvoj krok tak, ako to otec robí u svojich malých detí? Veríš, že On pozná každú myšlienku, ktorú máš, ako rozumie otec svojmu maličkému bľabotajúcemu dieťaťu? Veríš, že On koná ako tvoj milujúci, starajúci sa Otec, ktorý zotiera tvoje slzy, počuje každý vzdych a zostáva ti nablízku?

Lebo tak ho presne opisuje Biblia:

• "Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. ... Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo všetkých tiesní" (Ž 34:16, 18).
• "Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará" (1 Pt 5:7).
• "Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja" (Ž 103:13).

Hebrejské slovo pre "zmilovať" tu znamená "hladiť, objať, milovať, byť súcitný". Písmo vraví, že Boh svojimi ramenami objíma tých, ktorí sa ho boja (ktorí v neho veria). On okolo teba položí svoje ramená, pohladí ťa po líci, privinie si ťa na hruď. Vraví ti: "Poznám všetky tvoje myšlienky, všetky tvoje starosti. Poznám každý boj, ktorému musíš čeliť. O to všetko sa zaujímam."

Dávid napísal o tejto téme tieto slávne verše: "Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku..."

"Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský. Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe" (Ž 139:1 – 5, 17 – 18). Dávid hovorí: "Boh vie o mne všetko. Pozná každý môj pohyb, každú moju myšlienku. Kdekoľvek idem, tam On je."

Premýšľaj o tom. Nezáleží na tom, čím prechádzaš, nezáleží ani na tom, ako sa cítiš – Pán to všetko vidí – a stará sa o to. On nevie len o tvojich slabostiach – Písmo vraví, že On ich dokonca cíti. Pozná každý tvoj pohyb, ktorý urobíš, všetko, čo hovoríš a konáš. Celý ten čas si myslí o tebe vzácne myšlienky! V podstate hovorí: "Moje myšlienky o tebe sú také mocné a je ich tak mnoho, že je ich viac než zrniek piesku v mori."

Mnoho kresťanov prežíva svoje dni s myšlienkou, že sa na nich Boh hnevá. Myslia si, že ho nikdy nemôžu ničím potešiť. No mýlia sa. Dávid nebol dokonalým človekom. Dopustil sa vážnejších hriechov, než sa väčšine kresťanov kedy podarí. No mohol dosvedčiť: "Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky!"

Boh nie je na teba teraz naštvaný. Myslí si o tebe vzácne a milujúce myšlienky. Dokonca ťa v tejto chvíli objíma svojimi milujúcimi ramenami. Vie, ako sa cítiš. Zaujíma sa o to. Chce ti povedať: "Áno, prechádzaš ťažkou skúškou. Si pokúšaný a zmietaný. Ale si mojím dieťaťom – a ja nikdy nedovolím nepriateľovi, aby ťa dostal do svojich osídel. Prenesiem ťa cez to."

Napokon je tu tretia otázka, na ktorú musíme odpovedať.

3. "Chce mi Boh vôbec prísť na pomoc?"

Veríš, že ti Boh chce prísť rýchlo na pomoc a vyriešiť tvoj problém? Práve v tomto momentne mnoho kresťanov padne. Vedia, že Boh má všetko, čo potrebujú. Ba aj pripustia, že sa stará. Ale nie sú presvedčení o tom, že im chce prísť na pomoc.

Keď Boh na ich volanie neodpovedá správnym spôsobom, začnú si predstavovať, ako majú v sebe majú rôzne prekážky a vnútorné bloky. Premýšľajú nad všetkými druhmi dôvodov, prečo im Pán nechce prísť na pomoc. Nie! Toto je tiež obviňovanie Boha z toho, že zanedbáva starostlivosť o svoje deti!

Na vrchu Karmel hovoril Eliáš o svojom Bohu dosť sebavedomo. Bálovým prorokom sa vysmieval práve z toho, že ich boh zanedbáva svoje deti: " ... od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: "Bál, vyslyš nás!" No nebolo hláska, nebolo odpovede ... Napoludnie sa im Eliáš posmieval: "Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!"

"Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal" (1 Kr 18:26 – 29). Všimni si znovu tie slová: "ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal".

To, čo Eliáš opísal, je presne to isté, ako my obviňujeme Boha z toho, že nás zanedbáva. Modlíme sa, hlasno k nemu voláme, no potom ideme ďalej svojou cestou s tým, že ani neveríme, že nás čo i len počul. Odchádzame z Božej prítomnosti – preč z cirkvi, preč z intímnosti modlitby – pýtajúc sa, či venoval nášmu volaniu pozornosť.

Pán je vždy pripravený nás počuť a odpovedať na naše volanie o pomoc. Milujem to, čo o ňom povedal Dávid: "Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. ... V deň svojho súženia volám k tebe, lebo ty ma vyslyšíš" (Ž 86:5, 7).

Dávid dosvedčil: "Môj Boh je pripravený a ochotný mi odpovedať v každej chvíli, keď k nemu zavolám. Nezastavujem sa a nerozjímam nad svojimi ťažkosťami. Nesmútim nad nimi, ani sa ich nesnažím vyriešiť. Idem k svojmu Pánovi a volám: "Pomoc!"

A to je všetko, čo Boh očakáva: volanie tvojho zlomeného srdca, vyjadrené detskou vierou.

Máme ho žiadať s vierou a veriť, že odpovie.

"Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána" (Jk 1:6 – 7). Tieto verše presne vysvetľujú, prečo máme prosiť s vierou.

Písmo hovorí, že kým bol Izrael väznený v Egypte, "Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu. Boh počul ich nárek a spomenul si ... A Boh zhliadol na Izraelitov a ujal sa ich (Ex 2:23 – 25).

Boh neodpovedal Izrealitom, pretože boli toho hodní. Práve naopak, Pán ich musel mnohému učiť. Počul ich, pretože úprimne volali. Zhliadol na nich a počul ich volanie.

Predtým, než Mojžiš zomrel, pripomenul Izraelu Božiu vernosť – to, že Pán príde na pomoc ich volaniu: "Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená. My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť, Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov vyviedol z Egypta" (Dt 26:6 – 8).

Izraeliti, odpadlíci a modloslužobníci, jednoducho kričali na Pána. Tak aj dnes Pán hovorí svojim milovaným deťom: "Môžete ku mne volať, môžete na mňa kričať, a ja vás vypočujem." Trpíš? Je v tvojom živote nejaké poviazanie? Máš starosti? Potrebuješ oslobodenie? Tak s vierou nahlas krič. Boh je pripravený vyslobodiť ťa divmi, ktoré vykoná svojím mocným ramenom.

História Izraela môže byť zhrnutá v týchto veršoch: "Izraelovi synovia robili, čo je zlé v Pánových očiach. Zabúdali na Pána, svojho Boha... Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a Pán vzbudil Izraelovým synom osloboditeľa" (Sdc 3:7, 9). Boží ľud opakovanie zabudol na Boha. Ale keď volal k Bohu, Pán prišiel.

Prorok Samuel napomínal Izrael a pripomínal mu, ako jeho otcovia volali k Pánovi: "Vtedy volali k Pánovi a vraveli: "Zhrešili sme, veď sme opustili Pána... Vysloboď nás teraz z ruky našich nepriateľov... Nato Pán poslal Jerobála, Badana, Jefteho a Samuela, ktorí vás vyslobodili z ruky vašich okolitých nepriateľov, i mohli ste bývať v bezpečí" (1 Sam 12:10 – 11).

Boh vždy posiela vyslobodenie. Nezáleží na tom, ako ťažko voči nemu ľudia zhrešili, ako strašne ho opustili. V tej istej chvíli, keď volali k Bohu, On začal pracovať na ich záchrane a vyslobodil ich.

Drahý, veríš tomu, že Boh je hluchý voči tvojim volaniam? Alebo veríš, že keď bol ochotný počuť volanie tvrdošijných ľudí, zameraných na hriech, ktorí mu mohli len ťažko plne dôverovať – dokázal by byť hluchý voči úprimnému volaniu verného a dôverujúceho dieťaťa, ako si ty? Nikdy!

Nezáleží na tom, čomu čelíš, Pán nedovolí satanovi, aby ťa premohol. Vytvoril okolo teba ohnivú stenu. Je pripravený ti prísť na pomoc v chvíli, kedy zavoláš.