Chodenie v sláve

Verím, že je len jediná vec, ktorá nás môže zachovať, aby sme obstáli v nastávajúcich ťažkých dňoch a je ňou poznanie Božej slávy. Teraz vám to možno znie ako vznešený, nadnesený pojem, ktorý treba radšej ponechať teológom. Som však presvedčený, že predmet Božej slávy má veľmi reálnu, praktickú hodnotu pre každého skutočného nasledovníka. Jej uchopením otvárame dvere víťaznému životu!

Pri štúdiu tohoto predmetu som pochopil dve dôležité pravdy:

1. Božia sláva je zjavením charakteru a bytosti nášho Pána.

Zo Starého Zákona si môžete pripomenúť, že pravý záblesk Božej slávy zažil Mojžiš. Až do toho dňa, Pán nevydal Mojžišovi o sebe samom iné svedectvo okrem slov "JA SOM". Mojžiš však chcel vedieť o Bohu viac. Takže úpenlivo prosil: "Pane, ukáž mi svoju slávu".

Boh odpovedal tým, že Mojžiša zobral bokom a umiestnil ho do pukliny skaly. Potom, Písmo hovorí, ukázal sa Mojžišovi v celej svojej sláve: "A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy, ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť a prestúpenie..." (Exodus 34:6-7) .

Verím, že táto pasáž je absolútne podstatná pre to, aby sme porozumeli, kto je náš Pán. Často, keď rozmýšľame o Božej sláve, myslíme na Jeho vznešenosť a veľkoleposť, na Jeho moc a nadvládu, alebo na určité prejavy božieho ľudu, ako sú búrlivé chvály. Všetky tieto veci môžu byť výsledkom videnia Božej slávy. Nie je to však sláva, podľa ktorej Boh chce aby sme Ho poznali.

Spôsob, akým Boh chce, aby sme poznali Jeho slávu, je cez zjavenie Jeho veľkej lásky k ľudskému pokoleniu. A to je práve to, čo zjavil Mojžišovi: "Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy, ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť a prestúpenie..." (Exodus 34:6-7).

Pán neustále čaká, aby nám ukázal svoju lásku, aby nám odpustil, zahrnul nás svojou milosťou a obnovil pre seba!

2. Zjavenie Božej slávy mocne účinkuje na tých ktorí ju prijímajú a modlia sa za jej porozumenie.

Až dosiaľ sa Mojžiš pozeral na Pána ako na Boha zákona a hnevu. Chvel sa úzkosťou v Pánovej prítomnosti keď sa modlil, keď k Nemu volal, keď Ho prosil v záujme Izraela. Tvorilo to základ jeho vzťahu "tvárou v tvár" s Pánom.

A teraz, pri prvom pohľade na Božiu slávu, Mojžiš sa už viac nebál Pána. Namiesto toho bol pripravený uctievať: "Mojžiš rýchlo sklonil hlavu k zemi a klaňal sa" (8. verš). Videl, že Boh nie je len búrkou, blýskaním a prenikavou poľnicou, ktoré spôsobili, že bol od strachu vedľa. Naopak, Boh je láska a Jeho charakter je charakterom láskavosti a nežnej milosti!

Vidíte tú neuveriteľnú pravdu, ktorú Písmo odhaľuje? Pravé uctievanie vychádza zo sŕdc, ktoré sú premožené zjavením nezaslúženej Božej lásky k nám. Je založené na zjavení, ktoré Boh dáva o sebe, o svojej dobrote, milosrdenstve a pripravenosti odpustiť. Takže, ak máme chváliť Boha v Duchu a v pravde, naše uctievanie musí byť založené na tejto bázeň vzbudzujúcej pravde o Ňom.

Naozaj, keď raz prijmeme zjavenie Božej slávy, naše uctievanie nám v tom nemôže pomôcť, môže sa však zmeniť. Prečo? Videnie Božej slávy mení náš spôsob života! Ovplyvňuje našu duševnú rovnováhu a správanie sa, meniac nás zo "slávy na slávu", premieňajúc nás viac a viac na Boží obraz. Každé nové zjavenie Jeho lásky a milosti spôsobuje v nás nadprirodzenú zmenu.

Som presvedčený, že toto je jediný spôsob trvalej zmeny. Táto zmena nie je dôsledkom návštev seminárov "Ako na to", ani počúvania známych rečníkov, alebo absorbovania seba-zdokonaľujúcich správ z kníh, alebo pások. Nie, zmena sa deje, keď prežívame Božie zjavenie! A Boh nám odhalil sám seba už v Exoduse 34.

Videnie Božej slávy mení tiež naše vzťahy s inými. Pavol hovorí zboru v Efeze, "Ale buďte navzájom naproti sebe dobrotiví, ľútostiví, odpúšťajúci si, ako aj Boh v Kristu odpustil vám" (Ef. 4:32).

Teraz mi dovoľte, aby som vám povedal o chodení v Božej sláve.

1. Zjavenie Božej slávy úzko súvisí s tým, aké máme obecenstvo s Pánom.

Mnohí kresťania hovoria o intimite s Pánom preto, že s Ním chodia, poznávajú Ho, prežívajú s Ním priateľský vzťah. Nemôžeme však mať skutočné obecenstvo s Pánom, pokým do svojich sŕdc neprijmene plné zjavenie Jeho lásky, milosti a milosrdenstva.

Obecenstvo s Pánom pozostáva z dvoch vecí:

1. prijatie Otcovej lásky
2. späť mu odplácajúc láskou.

Môžete každý deň stráviť hodiny na modlitbách, hovoriť Pánovi ako veľmi Ho milujete, to ale nie je obecenstvo. Ak ste neprijali Jeho lásku, nemali ste s Ním obecenstvo. Pokým nie ste si istí Jeho láskou k vám, nemôžete mať úzke obecenstvo s Pánom.

Žalmista nás povzbudzuje "Vojdite do jeho brán s oslavou, do jeho dvorán s chválou"! (Žalm 100:4) Aký máme dôvod na takúto chválu a oslavu? A prečo je nám ponúknuté takéto odvážne pozvanie? Je to preto, že je nám zjavená Božia láskavosť ku ktorej máme dôjsť: "Lebo Hospodin je dobrý, jeho milosť trvá na veky a jeho pravda z pokolenia na pokolenie"(5 verš).

Viem, že keď prichádzam k Pánovi, tak neprichádzam k tvrdému, strach vzbudzujúcemu, požadovačnému otcovi. Nečaká na mňa s nahnevaným výrazom aby mi dal príučku. Neprenasleduje ma čakajúc na môj pád, aby mohol povedať: "Videl som ťa"!

Nie, prichádzam k Otcovi, ktorý sa mi dal poznať ako čistá, bezpodmienečná láska. Je vľúdny a súcitný, plný milosti a milosrdenstva, dychtí mi pomôcť so všetkými mojimi starosťami a bremenami. A viem, že sa odo mňa nikdy neodvráti, keď budem naňho volať.

Pre toto prichádzam do Jeho dvorán s chválou a oslavou, pretože som vďačný za to, kým je môj Boh. On sa stará o všetko, čo sa ma týka!

Niektorí veriaci sa však spoliehajú na Božiu lásku k nim skrze vieru. Žijú v strachu a zúfalstve, s malou, alebo žiadnou nádejou, neustále čeliac búrkam. Nechápu, prečo nemajú naplnený život, prečo sú plní nepokoja a zmätku. Často si myslia, "Denne sa modlím a čítam Bibliu. Neustále ukazujem Bohu, ako veľmi ho milujem. Tak prečo neprežívam oddych a pokoj"?

Je to preto, že nikdy neporozumeli pravde, že Boh ich miluje! Nepochopili, že napriek všetkým ich slabostiam a zlyhaniam sa ich Nebeský Otec stará o všetko, cez čo prechádzajú!

Prorok Sofoniáš hovorí niečo neobyčajné o Božej láske k nám. Píše: "Hospodin, tvoj Boh, je v tvojom strede, udatný hrdina, ktorý zachráni. Veseliť sa bude nad tebou s radosťou, bude oddychovať vo svojej láske, bude plesať nad tebou s prespevovaním" (Sofoniáš 3:17).

Tieto verše hovoria dve dôležité veci o tom, ako nás Pán miluje:

1. Boh oddychuje vo svojej láske k svojmu ľudu

V Hebrejčine sa fráza "bude oddychovať vo svojej láske" číta ako "stíchne vo svojej láske". Boh v podstate hovorí: "Našiel som svoju skutočnú lásku a som dokonale nasýtený! Nepotrebujem hľadať niekde inde, pretože sa nemám na čo sťažovať. Tento vzťah ma dokonale napĺňa a svoju lásku nechcem vziať späť. Moja láska sa nemení!"

Sofoniáš hovorí, "Toto je Božia láska určená tebe"! Chce aby si vedel, že "som našiel, čo som hľadal, a to si ty! Pôsobíš mi veľkú radosť!".

2. Boh má zo svojho ľudu veľkú radosť.

Sofoniáš svedčí, "... bude plesať nad tebou s prespevovaním". Inými slovami, "Božia láska k tebe je taká veľká, že sa mu pery plnia piesňou"!

Slovo "plesať" znamená mať radosť a potešenie. Je to vonkajšie vyjadrenie vnútornej radosti. Je to tiež najvyššie vyjadrenie lásky. Hebrejské slovo ktoré používa Sofoniáš pre slovo "plesať" má tretí význam, "vyskočiť, ako keď je niekto preplnený radosťou".

Viete si predstaviť nášho Nebeského Otca tak zamilovaného do vás, že pri každej myšlienke na vás od radosti vyskakuje? Dokážete prijať Jeho slovo, že vás miloval pred stvorením sveta, skôr než existovalo ľudstvo, skôr než ste sa vôbec narodili? Dokážete pripustiť, že vás miloval aj potom, heď ste odbočili na hriešne Adamove cesty a stali ste sa jeho nepriateľmi?

Je pravda, že Boh predpovedal všetky vaše hriechy a zlyhania, a napriek tomu vás stále miloval rovnakou nežnou láskou. V skutočnosti poslal svojho Ducha, aby vás upozornil na vašu stratenú situáciu a prebudil túžbu po Ňom. Priťahoval vás ku sebe, objímajúc vás vo svojom náručí. Potom, keď ste v pokání prišli ku krížu, dostali ste Jeho lásku ako dar. Zasľúbil vám, "Miloval som ťa predtým, milujem ťa teraz a budem ťa milovať až do konca"!

Ak vás Boh tak miloval, že vás trpel keď ste žili hlboko v hriechu a dal svojho vlastného syna aby za vás zomrel, prečo by odňal svoju lásku teraz, keď urobíte chybu, alebo zlyháte? Ak sa to stane, mali by sme si uvedomiť, kto nám hovorí že je láskou, milosrdenstvom, dlho zhovievavý. Toto je Jeho sláva a my by sme sa k nej vždy mali navrátiť!

Množstvo Božích detí pozná málo, alebo vôbec nepozná život spoločenstva s Ním. Prečo je to tak?

Myslím si, že títo kresťania majú o Nebeskom Otcovi skľučujúcu zvrátenú predstavu. Pripomeniem Ježišovu paralelu o služobníkovi, ktorý ukryl svoj talent, pretože mal prevrátenú predstavu o svojom majstrovi. Tento služobník povedal: "...vedel som, že si prísny ..." (Mat. 25:24).

Podobne si mnohí veriaci dnes myslia: "Nie je možné, aby Boh mohol niekedy od radosti nado mnou tancovať, tešiť sa a spievať v láske. Občas som ho tak nepríjemne sklamal, potupil jeho meno. Ako by ma vôbec mohol milovať, a obzvlášť v zápase, ktorému čelím teraz?"

Poznám rodiny, v ktorých sa deti pred prítomnosťou tvrdých, sebeckých otcov ukrývajú. Pred tým, než sa ich otec vrátil domov, sa šťastne hrali. Ale keď ho uvideli vchádzať dvermi, zutekali priamo k matke a chytili sa jej zástery. Nikdy som ich nevidel v blízkosti otca, s výnimkou, keď od nich niečo žiadal. Nikdy sa nestúlili do jeho lona, ani nežobronili, aby sa s nimi pomaznal. Desili sa Jeho prítomnosti.

Myslím si, že toto je závažný dôvod, prečo sa tak mnohí kresťania nechcú priblížiť k svojmu Nebeskému Otcovi. Majú strach priblížiť sa k Nemu, pretože cítia, že ho nejako sklamali. Trápi ich pocit, že zanedbali svoje povinnosti, že boli duchovne leniví, urobili zlé veci. Jediné, čo si dokážu predstaviť je, že je plný zožierajúceho ohňa, pripravený súdiť a odsúdiť ich.

Takíto kresťania si myslia: "Boh mi už toľko krát odpustil, že tento krát už k nemu nemôžem ísť. Odmietne ma! Už som prepásol hranicu, pokiaľ mi mohol odpustiť." Nie! Boh nikdy nikoho neodmietne, kto sa k nemu obracia v pokání. Nie je to Jeho povaha! Nemôžeme posudzovať nášho Nebeského Otca mierou našich ľudských otcov. Pretože On taký nie je.

Dnes je pre nás otázkou, ako je možné, že netúžime byť blízko Otca, ktorý nám píše ľúbostné listy, ktorý hovorí, že túži byť s nami, ktorý je neustále pripravený objať nás, ktorý hovorí, že nemá s nami iné, než dobré úmysly, aj napriek nášmu bláznovstvu, ktorý nás ubezpečuje: "Satan vám môže tvrdiť, že ste neužitoční, ale ja vám hovorím, ste mojou radosťou"!

Je to naša neochota veriť Jeho slovu, prijať a spoľahnúť sa na úžasné zjavenie Jeho slávy, ktoré nás v spoločenstve s Ním udržiava!

V tomto momente si možno pomyslíte: "Pán sa iste neteší nad niekým, kto stále žije v hriechu. Nemôžem očakávať, že ma bude milovať, ak budem ďalej žiť v hriechu. Tento druh myslenia hraničí s rúhaním".

Áno, Boh naozaj miluje svoj ľud, ale nemiluje ich hriech. Biblia hovorí, že karhá každého, kto ďalej koná nespravodlivosť, ale vždy s tým nakladá podľa svojej zhovievavosti. A keď pokarhá, Jeho Duch nás naplní pocitom rozhorčenia nad hriechom.

Napriek všetkému sa Božia láska k nám nemení. Jeho slovo hovorí: "Ja som Pán, nemením sa" (Malachiáš 3:6). "...Otec, v ktorom nie je nestálosti, ani tieňa po zmene" (Jakob 1:17). "Ja som Boh, a nie človek" (Hozeáš 11:9).

Boh nedovolí, aby Jeho láska k nám oslabla a vytratila sa, ako tá naša k Nemu. Naša láska sa mení takmer denne, od horúcej a horlivej k vlažnej, alebo dokonca chladnej. Ako učeníci môžeme byť jeden deň pripravení zomrieť pre Ježiša a potom Ho zaprieť a na ďalší deň utiecť. Môžeme Pánovi povedať, že mu dôverujeme, že naplní všetky naše potreby a ochráni nás pred zlyhaním, ale v tomto nespočíva skutočné obecenstvo. Otázka stojí tak, či plne dôverujeme Jeho láske k nám. Už sme prežili Jeho lásku a spoľahli sme sa na ňu? Usadila sa už Jeho láska k nám v našich srdciach?

Musím sa vás opýtať, či ste schopní vyznať, "Môj nebeský Otec ma miluje! Hovorí, že v Jeho očiach som drahý a milý a ja mu verím. Viem, že bez ohľadu na to, cez čo prechádzam, alebo ako som pokúšaný, či skúšaný, On ma zachráni. Prenesie ma cez to všetko, nikdy nedovolí, aby som bol zdrvený. Vždy bude ku mne milý a láskavý."

V tomto bode začína skutočné obecenstvo. Každý deň by sme mali byť presvedčení o Božej nemeniacej sa láske k nám. A mali by sme mu ukázať, že veríme Jeho zjaveniu o sebe samom. Ján píše, "Poznáme a uverili sme v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto prebýva v láske, prebýva v Bohu a Boh prebýva v ňom." (1.Jána 4:16)

Samotná táto dôvera môže uzdraviť našu dušu. Je to vaša jediná zbraň proti diablovi, ktorý klame, že nie ste hodní modliť sa, alebo prebývať v Božej blízkosti. Presvedčiť seba o tejto pravde je jediný spôsob, ako sa otvoriť skutočnému obecenstvu!

Ak ste niekedy niekoho milovali, viete o čom hovorím. Predstavte si manžela, ktorý je väčšinu času preč na obchodných cestách, ale ktorý dokonale miluje svoju ženu. Každý večer keď je preč, telefonuje svojej milovanej manželke. A z času na čas volá domov len preto, aby jej nechal odkaz na odkazovači. Odkaz pre ňu vyzerá asi takto:

"Ahoj miláčik. Volám Ti, aby si vedela, že pomyslenie na to, že si tam a že ma miluješ, mi dáva silu. Je to povzbudenie, ktoré potrebujem každý deň. Viem, že dnes budem musieť tvrdo pracovať. Ale práve som si prečítal list, ktorý si mi poslala a oh, mám takú radosť! Len vedomie, že na mňa myslíš ma privádza do pocitu extázy!"

Toto je láska, ktorú má Nebeský Otec pre teba. Ver tomu!

Chodiť v Božej sláve znamená nielen to, že prijímame Otcovu lásku, ale že Ho taktiež milujeme. Je to o vzájomnej náklonnosti, dávajúcej a prijímajúcej láske. Biblia hovorí, "preto budeš milovať Pána, svojho Boha z celého srdca, z celej svojej duše a celou svojou silou..."(Deuteronomy 6:5).

Boh hovorí, "Syn môj, daj mi svoje srdce" (Príslovie 23:26). Jeho láska vyžaduje, aby sme sa mu aj my odvďačili láskou, ktorá je úplná, nerozdelená, vyžadujúca celé naše srdce, dušu, myseľ a silu.

Pán však nepoužíva žiadne neurčité výrazy ako: "Nemôžeš si moju lásku zaslúžiť. Láska, ktorú ti dávam je nezaslúžená!" Ján píše, "V tom je láska, nie že by sme my milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna, aby bol zmierením za naše hriechy" (1. Jána 4:10). "Milujeme Ho, lebo On skôr miloval nás" (19. verš).

Nie je to tak, že by sme sa jedného dňa zobudili, rozhodli opustiť svoje hriechy a obrátiť sa k Ježišovi. Ani tak, že by Boží Duch dosiahol do pustatiny v našich životoch, ukázal nám našu stratenosť a urobil nás biednymi v našom prestúpení. On nám poslal svoje slovo, aby nám ukázal pravdu, poslal svojho Ducha, aby nás usvedčil a potom prišiel za nami sám. Urobil to všetko pre nás.

Rovnako, ako sa Božia láska k nám vyznačuje oddychom a radosťou, naša láska k Nemu by mala tiež obsahovať tieto dva prvky:

1. Oddych vo svojej láske k Bohu vyjadruje Dávid, keď píše, "Koho mám v nebi, okrem Teba? A nikto nie je na celej zemi, po kom by som túžil, okrem Teba" (Žalm 73:25). Srdce, ktoré miluje Pána, úplne prestane hľadať pokoj niekde inde. Naopak, v Ňom nachádza plné uspokojenie. Pre takéhoto človeka je Božia milujúca dobrota lepšia, než život sám!
2. Takéto srdce sa tiež vo svojej láske k Bohu teší. Spieva a tancuje v radostnom opojení nad Pánom. Keď Božie dieťa vie, ako veľmi ho miluje Otec, potešuje to jeho dušu!

Biblia tiež učí, že naša láska k Otcovi musí byť vyjadrená cez Jeho Syna. Ježiš hovorí, "nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa" (Ján 14:6). Len kvôli samému Kristovi sme prijatí Otcom a máme k Nemu prístup.

A čo viac, Boh dal všetku svoju dobrotu, lásku, milosť a milosrdenstvo aké existuje, svoju slávu, svojmu Synovi. A poslal Ježiša, aby nám prejavil a odhalil túto slávu. Preto k nám Ježiš prichádza ako vyjadrenie podoby nášho milujúceho Otca. "Ako ma Otec miloval, ja som miloval vás, zostaňte v mojej láske" (Ján 15:9).

Boh nás miluje, keď zostávame v Kristu. A na druhej strane, láskou k Ježišovi ukazujeme lásku k Bohu. Ako hlava cirkvi a ako náš najvyšší kňaz, Ježiš, prináša našu lásku k Otcovi za nás.

Teraz mi dovoľte citovať jeden z najmocnejších veršov v celom Písme. Príslovia prinášajú tieto prorocké slová o Kristovi: "Vtedy som bola s Ním, ako Ním vychovaná, bola som denne Jeho potešením, neustále sa pred Ním radujúc, radujúc sa v obývanej časti zeme, a moje potešenie so synmi človeka" (Príslovie 8:30-31).

Milovaní, my sme tí synovia o ktorých je tu reč! Od založenia sveta, Boh predvídal telo veriacich pripojené k Jeho Synovi. A potom sa Otec dokonca tešil a radoval z týchto synov. Ježiš svedčí, "Bol som potešením Otca, Jeho radosťou. A teraz všetci, ktorí sa vo viere obrátili ku mne, sú tiež Jeho potešením!"

Takže ako milujeme Ježiša? Ján odpovedá, "To je Božia láska, že dodržiavame Jeho prikázania: a jeho prikázania nie sú ťažké" (1 Jána 5:3).

A aké sú Jeho prikázania? Ježiš hovorí, v podstate sú dva a "na týchto dvoch prikázaniach stojí zákon i proroci" (Mat. 22:40). Prvé a najdôležitejšie prikázanie je milovať Pána z celého svojho srdca, duše a mysle. Čo dostaneme od Neho, nemali by sme zadržiavať. A druhé je milovať blížneho ako samého seba. Tieto dva jednoduché, nie ťažké prikázania, sú sumou celého Božieho zákona.

Ježiš hovorí, že nemôžeme mať obecenstvo s Bohom, nemôžeme chodiť v Jeho sláve, ak cítime voči niekomu odpor. A teda, milovať Boha znamená milovať každého brata a sestru rovnako, ako nás miluje Otec.

"Ak niekto povie, milujem Boha a nenávidí svojho brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, koho miluje Boh, miloval rovnako svojho brata" (1 Jána 4:20-21). "Ten, kto nemiloval, nepoznal Boha, pretože Boh je láska" (8. verš).

Každé obecenstvo a blízky vzťah s Pánom je prerušný, ak máme nemilujúci, neodpúšťajúci postoj k niekomu inému. Môžeme chváliť Boha so zdvihnutými rukami, modliť sa k nemu každý deň, stráviť hodiny štúdiom Jeho slova, ale ak máme voči niekomu horkosť a neodpustenie, všetko je to márne. Ján hovorí, "Taký človek je luhár. Nemiluješ Boha skutočne, aj keď On miluje teba!"

Ak máš podobný problém, nepovedz Bohu len, "Pane, je mi to ľúto, odpusti mi." radšej choď za tým človekom, ako radí Božie slovo a zmier sa s ním. "...najskôr sa zmier so svojím bratom a potom príď a obetuj svoj dar" (Mat. 5:24).

Iba poton objavíš pravú intimitu s Otcom. A budeš schopný chodiť v Jeho sláve po všetky dni svojho života!