Vydaný smrti!
V deň Letníc apoštol Peter oznámil zástupom v Jeruzaleme, "Ježiša Nazaretského...toho určenou radou a predzvedením Božím vydaného ste vzali a rukou bezbožných pripli na kríž a zavraždili" (Sk. 2:22-23).
Čo Peter mienil týmito slovami? Jeden grécky slovník prekladá jeho slová takto: "Ježiš bol vydaný nepriateľom, vydaný smrti podľa predurčeného Božieho plánu."
Aký chladný, nepochopiteľný skutok od, ako predpokladáme, milujúceho nebeského Otca. Boh uvážlivo vydal svojho syna smrti! Bolo to, ako keby cielene viedol Ježiša do rúk jeho najhorších nepriateľov a povedal: "Tu je môj syn, urobte s ním, čo chcete." Potom sa postavil vedľa, a neurobil nič, aby zabránil bezbožníkom, aby ho zavraždili.
Čo to bol za predurčený plán? Prečo Boh vydal svojho vlastného, milovaného syna smrti? Peter odpovedá na túto otázku v nasledujúcom verši: "pretože nebolo možné, aby bol ňou (smrťou) držaný" (Sk. 2:24).
Boh vedel, že nie je možné, aby bol Ježiš nastálo držaný v zovretí smrti. Takže nič neriskoval, keď svojho syna vydal smrti. Vedel, že Ježiš vyjde z hrobu, slávne zvíťazí nad smrťou, vzkriesený oživujúcou mocou Svätého Ducha!
Dôležité je však porozumieť času, kedy Peter povedal tieto slová. Až po Kalváriu predstavovala smrť pre ľudstvo skutočnosť plnú strachu. Ešte stále to bola diablova doména, pod jeho vládou a panstvom. Smrť bola teda nepriateľom, ktorého sa bolo treba báť.
Boh vedel, že táto moc smrti musí byť zlomená. A to je dôvod, prečo vydal svojho syna smrti: "aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to je diabla" (Žid. 2:14). Boh chcel odstrániť osteň smrti, aby zlomil moc satana nad smrťou raz a navždy. Takže dovolil Ježišovi zostúpiť do smrti, aby ju pohltil.
Keď Ježiš ticho ležal v hrobe, satan a jeho hordy jasali. Mysleli si, že vyhrali nezvrátiteľné víťazstvo. Po celý čas sa však uskutočňoval Boží predurčený plán, plán na vzkriesenie života!
Pán poslal Svätého Ducha dole do vlastných útrob smrti. A tam Duch oživil Ježišovo telo vzkriesiac ho z mŕtvych. Potom vyšiel náš požehnaný Spasiteľ z hrobu, priamo cez hrubý kameň. Objavil sa s týmto svedectvom:
"som ten Živý, a bol som mŕtvy, ale hľa som živý na veky vekov. Amen. A mám kľúče pekla i smrti" (Zj. 1:18). Kristus tu hovorí, "Som ten, kto má večný život! Bol som mŕtvy, ale pozrite, žijem teraz a na veky. A vo svojich rukách držím pravé kľúče k životu a k smrti!"
V okamihu keď Ježiš vyšiel z väzenia smrti stal sa vzkriesením a životom. A neurobil to len pre seba, ale pre všetkých, ktorí od toho dňa uveria v Neho. Ďalej nám priniesol vzkriesený život nad ktorým nemá smrť žiadnu moc!
A preto už viac nemá žiadny kresťan dôvod báť sa smrti, ani ju považovať za nepriateľa. Náš Pán je dokonalý víťaz: "Ktorých Boh vzkriesil, oprostiac bolestí smrti" (Sk. 2:24).
Ak ste prijali Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána, potom vo vás prebýva ako mocná sila vzkrieseného života. A rovnaká moc vzkriesenia, ktorá ho vyviedla z hrobu, zachová aj vás. "Či sami seba neznáte, že Ježiš Kristus je vo vás" (2. Kor. 13:5). Vo svojom vnútri vlastníte všetko, čo je v Kristovi, mocnú životnú silu, ktorú satan nedokáže zničiť!
Apoštol Pavol píše, "Lebo my, ktorí žijeme, vždy sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smrteľnom tele" (2. Kor. 4:11).
Keď Pavol píše, "my, ktorí žijeme", opakuje Ježišove slová zo Zjavenia 1:18: "Som Živý". Pavol hovorí o kresťanoch, ktorí uverili v Krista a Jeho život zostáva v nich. Čo teda Pavol skutočne o nás hovorí v tomto verši? Hovorí, že sme tiež vydávaní smrti!
Tak, ako Otec vydal smrti svojho Syna, rovnako vydáva každého, kto zostáva v Kristu. Boh vedie každého z nás za ruku ku skutočným bránam smrti a hovorí, "Hej, smrť, zober si aj tohoto. A nalož s ním, ako chceš!" A v tomto okamihu už Božia ruka nie je tou, ktorá nás chráni. Skôr nás vovádza do vlastných chápadiel smrti!
Pýtate sa, prečo to Boh robí? Robí to z toho istého dôvodu, ako keď vydal smrti svojho vlastného Syna. Vie, že smrť nás nemôže držať! Smrteľná bolesť a smútok nás už nemôžu pohltiť, alebo zničiť. Vo svojom vnútri máme životnú silu silnejšiu než smrť, život samého Krista!
Boh vie, že to nie je riziko, rovnako ako v prípade Ježiša. A má pre nás predurčený plán, rovnako ako mal pre svojho vlastného Syna. Tento plán nám prinesie najväčšie víťazstvo, aké si vieme predstaviť. A naviac, toto víťazstvo môže byť dokonané v nás jedine cez smrť.
Pavol nás varuje, "Ak je vo vás život vzkrieseného Krista, Boh vás bude vydávať smrti každý deň vášho života! My, ktorí žijeme sme neustále vydávaní smrti" (2. Kor. 4:11).
Apoštol pridáva, "Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, považovaní sme za ovce na zabitie" (Rim. 8:36). Grécky výklad tohoto textu je: "Každý deň sme vydávaní smrti". V krátkosti Pavol hovorí, "Každý deň čelím novej smrteľnej situácii".
Pochopte prosím, že Pavol tu nehovorí o fyzickej smrti. Hovorí o druhu smrti, s ktorou sme denne konfrontovaní na ceste s Kristom. Keď svedčí, "Denne umieram" (1. Kor. 15:13), vzťahuje sa to k utrpeniu, úzkosti, prenasledovaniu, nebezpečenstvám, k problémom každého druhu.
V podstate Pavol hovorí, "My, ktorí máme Kristov život, sme neustále vydávaní jednej smrteľnej situácii za druhou. Každý deň sme vystavení novým skúškam, krízam, alebo prenasledovaniu. Takže ak máte vo svojom srdci život Božieho Syna, môžete každodenne rátať s tým, že sa vo svojom živote stretnete s nejakou smrteľnou situáciou!"
Boží apoštol Pavol bol plný Svätého Ducha a zjavenia pravdy. Vrúcne sa modlil a denne chodil v úzkom obecenstve s Ježišom. A napriek tomu pripustil, že bol neustále napádaný, ohováraný, opovrhovaný, ponižovaný. Klebetilo sa o ňom, napádali jeho povahu, hanili jeho meno. A vrcholom všetkých týchto duševných útrap bolo, že bol sužovaný démonskými mocami, zažil stroskotanie, bol bitý, kameňovaný.
Pavol trpel tak veľa a tak často, že dokonca aj jeho duchovné deti dumali, prečo je neustále vystavený problémom a prenasledovaniu. Vždy, keď ho stretli, mal odretú tvár, alebo zlomené kosti, alebo mal telo pokryté modrinami.
Nemohli pomôcť tým, že sa svojho duchovného otca pýtali, "Pavol, kde sú Božie zasľúbenia pre teba? Kážeš, že Boh ochraňuje a zachraňuje. Prečo sa to nedeje tebe? Prečo musíš vždy priniesť taký smútok, keď nás prichádzaš navštíviť?" Mysleli si, že Pavol musel byť vinný nejakým hriechom.
Samozrejme, že toto Pavla hlboko ranilo. Bol mocným, nefalšovaným kazateľom Božej milosti a vyslobodenia a všade kam sa obrátil, bol potupovaný a hanobený. Ohováranie sa nakoniec tak vyostrilo, že sa Pavol vyžaloval v liste Timoteovi, "Vštci v Ázii sú proti mne! Založil som všetky tieto zbory, ustanovil vedúcich. Teraz sa však aj oni na mňa osopili."
Apoštol povedal, že mu zostal jeden priateľ, Onezifór, ktorý, "...sa nehanbil za moju reťaz (putá)" (2. Timotea 1:16). O tomto priateľovi Pavol povedal, "Tento muž sa nehanbil za moje uväznenie. Vie lepšie, než si možno predstaviť, či je v mojom živote nejaký skrytý hriech!"
Pavol tiež povedal, že bol povzbudený skupinou veriacich, ktorí, "i v mojich putách so mnou spolu súcitili" (Židom 10:34). Povedal, " Cítia, čo cítim ja."
Prečo stáli títo ľudia pri Pavlovi heď bol v skúškach? Bolo to preto, že sami boli, "divadlom pohaneniami a súženiami, účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní" (33 verš).
Títo veriaci sa stali apoštolovými "spoločníkmi v utrpení", pretože rovnaké veci, ktoré sa stali Pavlovi, stali sa aj im! Nemohli sa pozerať na apoštolove ťažké skúšky a obviniť ho, že to je súd kvôli hriechu. Predsa len, zakúsili úplne rovnaké pohanenia. Nemohli inak, než s Pavlom súcitiť, inak by si museli klásť otázky o svojej vlastnej duchovnej situácii!
Poznám super duchovného služobníka, ktorý roky čelil satanskému napádaniu a prenasledovaniu od ostatných veriacich. Vždy, keď som ho stretol, prosil ma aby som sa za neho v jeho problémoch modlil. Ochotne som si to poznamenal, ale po čase, keď jeho problémy pretrvávali, čoraz viac ma to otravovalo. Nakoniec som mu napísal:
"Nechápem, prečo si neustále pokúšaný. Prečo sa neustále zdáš byť cieľom pre démonické útoky? Si jedeným z Bohu najvydanejších pastorov, akého poznám. Máš blízky vzťah s Pánom, neustále sa modlíš, študuješ Jeho slovo. Prečo by Pán dovolil, aby si neustále čelil takému neustálemu tlaku?"
Nevedel som si to vysvetliť a myslel som si, "Aj ja prežívam pokušenia a zlé obdobia, ale nie je to stále, ani spôsobom, ako to prežíva on". Po čase som pochyboval o duchovnosti toho muža.
Dnes však viem prečo tento boží služobník bol denne vydávaný smrteľným situáciám. Bolo to preto, že bol plný vzkrieseného života! Boh ho chcel mocne použiť, takže ho neustále vydával smrti v každej oblasti života. Chcel, aby nezostalo nič, čo by skrylo nádherné zjavenie Krista v ňom.
Toto je dôvod, prečo bol Pavol "denne vydávaný smrti". Toto je príčina, prečo bol napádaný, očierňovaný, prenasledovaný, okrádaný, väznený, zažil stroskotanie, bol ohováraný, nenávidený, nepochopený. Satan bol upriamený na to, aby zničil svedectvo života v ňom. Vedel, že v Pavlovom živote silne cítiť Kristovu moc!
Pavol hovorí, že sme vydávaní smrti "aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smrteľnom tele" (2. Kor. 4:10). Boh nás vedie do smrteľných situácii, aby bol Kristov život v nás zjavený ostatným!
Apoštol tiež hovorí, "Lebo mám za to, že nás, apoštolov vykázal Boh za najposlednejších, ako oddaných na smrť (vydaných na smrť): lebo sme divadlom svetu i anjelom i ľuďom" (1. Kor. 4:9).
Jednoducho povedané, keď sú vydávaní do smrteľných situácii boží svätí, plní Kristovho života, nikdy to nie je súkromná vec. Písmo hovorí, že sme divadlom pre tri rozličné inteligentné bytosti: pre anjelov, démonov a pre ľudské pokolenie.
Možno práve teraz čelíš samotným pazúrom smrti. Vystúpili proti tebe nepriatelia, prinášajúc problém za problémom, napĺňajúc ťa strachom. Niekedy sa možno v zápase cítiš úplne sám.
Nie si však zatiahnutý do nejakého tajného boja. Tvoj zápas sa neodohráva na nejakom skrytom mieste. Naopak, so záujmom ťa sledujú tri ríše. Démoni, anjeli a ľudia. A všetci rozmýšľajú, "Ako bude tento boží služobník reagovať na svoje súženie.
O čom sú takéto verejné divadlá-skúšky? Prečo musíme ísť cez takúto smrť? Čo je v nás, že za tým stojí Boh?
Náš Nebeský Otec vie, že určité nespasené oblasti v našich životoch zabraňujú, aby sa Kristov život v nás naplno prejavil. On pozná prekážky, kde môžeme zakopnúť, vie, z čoho máme strach, pozná naše ambície a žiadosti, pozná všetko, čo bráni, aby z nás ďalej plne žiaril Ježiš. Preto dovoľuje, aby sme boli vydaní "smrteľným situáciám", aby oslobodil naše srdcia od týchto prekážok.
Pouvažujte o týchto prípadoch:
1. Ak je vašou prekážkou strach z človeka, Boh môže do vášho života priviesť niekoho, koho prítomnosť vás paralyzuje. Všetko, čo tá osoba hovorí, alebo robí zväčšuje váš strach, až kým sa to nestane neznesiteľným. Po čase sa začnete cítiť ubitý, zbytočný, sotva schopný v tom pokračovať.
Videl som, ako taký strach spôsobuje Božím svätým fyzickú bolesť. Niektorí z nich ukončili paralyzovanie "obávaným človekom" vo svojom živote tým, že doslova stratili dych!
Odkiaľ sa berú takíto preťažení ľudia? Prečo Boh dovolí, aby sa vo vašom živote objavila takáto žena, alebo muž? Je to preto, že váš milujúci Otec vás vydáva smrti! Hovorí vám, "Tvoj strach z človeka bráni prevzácnemu svedectvu Kristovho života v tebe. Preto nemôže spôsobiť život v iných ľuďoch. Tento strach musí preč. Musíš mu zomrieť!"
Tvoje volanie k Bohu môže byť, "Pane, vysloboď ma z tohoto!" Boh však reaguje, "Nie, dovolím smrti, aby si konala svoju povinnosť. Už som všetko naplánoval, takže budeš privedený k smrti!"
2. Ak sú pre vás prekážkou ambície, Boh vám môže otvoriť dvere úžasných možností príležitostí. Môže to byť požehnanie také zrejmé a sľubnné, že ho nemôžete prehliadnuť. Mohol by to byť aj najväčší, najambicióznejší projekt vášho života. A Boh vám dovolí do neho vstúpiť, mysliac si, "To je ono! Konečne je tu moja veľká príležitosť."
Potom Pán dovolí, aby celá tato vec skrachovala. Skončíte stojac medzi ruinami svojho životného sna, plačúc, "Pane, myslel som si, že tento projekt je Tvoja vôľa! Myslel som si, že je to požehnanie od Teba. Verne som sa za to modlil a priviedol si ma až sem. Ako si mohol dopustiť, aby to tak biedne skončilo?
Boli ste vydaní smrti! Krach vášho projektu predstavuje smrť vašich ambícii, smrť všetkého, čo bráni tomu, aby sa vo vás prejavil Kristov život.
3. Prekážkou môžu byť aj neuveriteľné zjavenia ktoré dostávate z Božieho Slova. Môžete sa pýtať, "Ako by vôbec nové zjavenie mohlo byť prekážkou pre toho, kto miluje Ježiša?" Verte mi, stáva sa to tak mnohým horlivým nasledovníkom Ježiša a môže sa to stať aj vám!
Jedného dňa sa môžete opájať novými pravdami, ktoré sa vám otvorili. Myšlienkovo bohaté doktríny sa vám zdajú jasnejšie, než kedykoľvek predtým. A vaša sebadôvera rastie, pretože neustále vo svojom chodení s Pánom uplatňujete každé nové zjavenie. Ste si taký istý svojím postavením v Kristu, že si myslíte, "Konečne som porozumel biblickým princípom, aby som naplno žil víťazný život!"
Potom zrazu, bez žiadnej zjavnej príčiny, je váš duch vystavený suchu. Vaša radosť a sebaistota vás veľmi skoro privedú k pocitu slabosti a zbytočnosti. Vášho ducha naplní nevysvetliteľná depresia, ktorá sa pre vás stáva bremenom každého dňa.
Písmo, ktoré vám tak ožilo v srdci, sa vám teraz zdá ako zatvorená kniha. Namiesto toho, aby ste dostali nové poznanie, dumáte, či sa ešte vôbec niekedy niečo naučíte. Myslíte si, "Zdá sa, že nikdy viac neporozumiem ani najzrozumiteľnejším pasážam Písma. Nemôžem dostať od Boha ani jednoduché slovo. Asi som duchovný nevzdelanec!"
Problém nie je vo vašom intelekte. Ste vydaný smrti! Suchota, ktorú prežívate má za cieľ urýchliť vašu smrť každému spoliehaniu sa na telo. Je to smrť vašej náklonnosti oslavovať zjavenie ktoré ste dostali, namiesto toho, aby ste mali radosť s Krista.
Je pravda, že zjavenie má snahu splodiť pýchu. Toto je pravý dôvod, prečo dal Pán do Pavlovho tela osteň. Chránil tým Pavla od zbožňovania mnohých úžasných zjavení, ktoré dostával. Boh chcel, aby jeho verný služobník zostal vo všetkých veciach pokorný!
Celý tento proces, aby sme obstáli v "smrteľných situáciách", sa môže zdať krutý. Bez pochyby, je to jeden z najbolestnejších aspektov chodenia s Ježišom. Ak však dovolíme smrti, aby v nás dokončila svoje dielo, bude z nás voľne prúdiť Kristov pravý vzkriesený život. Na druhej strane, ak odoláme tomuto procesu, nikdy nebudeme mať v sebe Kristov život!
Keď niečomu zomrieme, nech by prekážkou bolo čokoľvek, prestáva nás táto vec držať vo svojom zajatí. Už viac nie je našim vodcom, už viac nie je zdrojom odpútavania pozornosti našej mysle, alebo ducha.
Aj kresťania reagujú rôzne, kedykoľvek ich Boh vystaví smrteľným situáciám. Mnohí smútia a sťažujú sa. Kričia k Bohu, "Pane, zachráň ma z tohoto! Už mám toho dosť. Je toho na mňa príliš veľa, aby som to zvládol!"
Iní začnú byť presvedčení, že Boh ich sklamal. Dumajú, "Kde bola Pánova vyslobodzujúca moc, keď som ju najviac potreboval? Prečo nedodržal svoje slovo? Jeho zasľúbenia nefungujú!"
Boh ale vie, pri každej smrteľnej situácii ktorej čelíme, že to nie je náš koniec. Vie, že neumierame na veky. Smrť, ktorú ideme podstúpiť nás nemôže držať, ani zničiť. Úžasný plán nášho Nebeského Otca ráta s Duchom Svätým, ktorý nás víťazne prevedie našou skúškou, plných vzkrieseného života!
Jednoducho povedané, cieľom smrteľných situácii je ukončiť určité osobné zápasy. Náš Otec nás privádza k poznaniu, že máme byť dokonale závislí na Kristovi, lebo inak sa nikdy cez ne nedostaneme. Chce, aby sme uznali: "Ježiš, ak ma nezachrániš, je to beznádejné. Dôverujem Ti, že to urobíš!"
Tento druh smrti okúsil Pavol. V určitom bode svojho života prestal hľadať vyslobodenie z takýchto situácii. Som si istý, že na začiatku chodenia s Kristom zažil ťažké časy. A podobne ako väčšina z nás, možno dúfal, že ak bude dostatočne dôverovať Pánovi, bude ochránený pred všetkými ťažkosťami.
Napríklad, keď bol Pavol prvý krát uvrhnutý do žalára, možno prosil o vyslobodenie, "Pane, otvor dvere tohto žalára. Dostaň ma odtiaľto, kvôli evanjeliu!" Podobne, jeho prvé stroskotanie asi dosť tvrdo testovalo jeho vieru. A keď ho prvý krát zbili, možno si kládol otázky o schopnosti Boha dodržať svoje slovo, "Pane, sľúbil si, že ma ochrániš. Nerozumiem prečo zažívam túto strašnú skúšku! "
Pavlova situácia sa však len zhoršovala. Písmo nedáva veľa náznakov, že by apoštol niekedy zažil veľké vyslobodenie z problémov.
Verím, že keď stroskotal po druhý krát, myslel si, "Viem, že Pán zostáva vo mne. A musí mať dôvod pre túto skúšku. Povedal, že všetky veci spolu pôsobia na dobré tým, ktorí milujú Boha a sú povolaní podľa Jeho zámerov. Ak je toto spôsob aby sa v mojom živote silnejšie prejavoval Kristus, nech sa stane. Utopím sa, alebo budem plávať, môj život je v Jeho rukách!"
Pri treťom stroskotaní si možno Pavol povedal, "Pozrite sa na mňa všetci anjeli v sláve! Pozrite na mňa, všetci odporní démoni pekla. Pozrite na mňa, všetci bratia a hriešnici. Opäť zostupujem do hlbokých, tmavých vôd, do ozajstných pazúrov smrti. Som vám divadlom, som na dispeji pre každého z vás, aby ste to videli!"
"Chcem, aby ste všetci vedeli, že Boh vie, že smrť ma nemôže držať! Povedal mi, že toto nie je môj koniec, ešte neodchádzam. A nebudem sa pýtať Pána, prečo som takto skúšaný. Viem, že táto smrteľná situácia sa skončí pre Neho veľkým víťazstvom. Takže, vy všetci ktorí sa na mňa pozeráte, vidzte ako je prečisťovaná moja viera ako zlato!"
Prajem si stretnúť Pavla na konci, v dňoch jeho dospeloosti chodenia s Pánom. Opýtal by som sa ho,"Brat, čo ťa ochránilo pred odpadnutím a vzdaním sa? Neustále si zo všetkých strán čelil nátlaku."
Myslím si, že Pavol by odpovedal, "Áno, bol som v tlaku. Nebol som tým však vyvedený z rovnováhy."
"Ty ale píšeš, že si bol kvôli skúškam tak často bezradný", pokračoval by som.
"To je pravda, ale nikdy ani raz som nepodľahol zúfalstvu", možno by odpovedal.
"Bol si tiež prenasledovaný viac, než ktokoľvek iný."
"Áno, bol som. Pán sa ma však cez to všetko nikdy nezriekol."
"Bol si často ubitý, chorobami a problémami."
"Je to tak. Nič z toho ma však nezničilo."
Dnes Pavol svedčí celému svetu, "Sme tiesnení zo všetkých strán, ale nie zovrení, sme v rozpakoch, ale nie úplne bezradní, prenasledovaní, ale nie v zlom opustení, občas povalení, ale nehynieme" (2. Kor. 4:8-9). Chce, aby boží ľud vedel, "Všetky vaše problémy sú ľahké, chvíľkové strádania. A vytvárajú vo vás večnú hodnotu slávy, ktorá vysoko prevyšuje vaše chápanie!" (pozri verš 17).
Pavol hovorí, "smrť pôsobí v nás a život vo vás" (2.Kor. 4:12). Apoštol tvrdí veľmi zreteľne, "Toto je dôvod, prečo nás Boh vydáva smrti. Robí to preto, aby Kristov život vytekal z nás k ostatným! Ak dovolíme smrti, aby v nás vykonala svoje dielo, vytryskne z nás Kristov život. A naše svedectvo prinesie život tým, ktorí počúvajú!"
Pán nás vydáva smrti, smrti všetkej žiadosti, hriechu, ambíciám, telu a pýche, tak aby naše najvnútornejšie vnútro bolo preplnené čistou, život-dávajúcou vodou. Hovorí nám, "Smrť, do ktorej som ťa viedol, má priniesť život tým, ktorí sú okolo teba. Len služobník, ktorý je mŕtvy tomuto svetu, môže skutočne priniesť Kristov život do svojho okolia!"
Zapamätajte si, že keď nastanú finančné problémy, keď prežívate fyzickú bolesť, keď ohovárajú vaše meno a povahu, všetky oči sú upriamené na vás. Vaši kolegovia, členovia vašej rodiny, bratia a sestry v Kristu, dokonca aj cudzí ľudia sa na vás pozerajú a čakajú na vašu reakciu.
Čo uvidia z teba vychádzať v takýchto chvíľach? Uvidia vieru, dôveru, odovzdanosť? Alebo uvidia zúfalého, reptajúceho kresťana, ktorý sám neverí oživujúcej Ježišovej moci?
Milovaní, nech smrť dokončí vo vás svoju prácu! Nech odstráni všetko, čo prekáža prúdeniu Kristovho života z vás k ostatným.
Povedzte Pánovi, "Otče, viem, že tieto veci neprežívam preto, že by si sa na mňa hneval. Prežívam ich kvôli tomu, pretože sa pokúšaš dotknúť sa niečoho v mojej duši. Pane, jednaj s tým. Nech to zomrie a namiesto smrti prines život!"